piatok 16. novembra 2012

O maskách...

Keď som ráno otvorila oči, pomyslela som si: "znova deň ako každý iný".
Rýchlo vyskočiť z postele, v letku prešúchať oči, sprcha, vydrhnúť zuby, dať vlasy do užívania schopného stavu, vyvenčiť môjho "killera" 5- ročnú sučku, vyhnať z postele dcéru - vysokoškoláčku,ktorá dofrčala na predĺžený víkend,  následne si ju udobriť raňajkami...
O deviatej ráno som už zarezávala v práci, nahodila som profesionálnu masku manažérky obchodu a s úsmevom som čakala klientky. V ten obyčajný deň sa v obchode vystriedalo množstvo ľudí, jedni spokojní, jedni vyrovnaní, jedni ochotní podeliť sa o svoje trápenia a myšlienky. Jedni bolí milí, niektorí prišli s výrazom nedotknuteľných ľadových kráľovien, ale aj tie sa po vhodnej konverzácii roztopili a otvorili so svojimi problémami.
     Masky nás sprevádzajú celý život, sú ochranné, keď za ňou skrývame pravé emócie, aby sme neranili najbližších, alebo keď sa snažíme o uchovanie svojho "malého kúska súkromného sveta". Sú kamuflážou, aby sme nepokazili v okolí vzniknutú dobrú pohodu svojou momentálne zlou náladou, v horšom prípade za masku ukrývame pravdu.
     Večer, keď som poupratovala predajňu, zhasla svetlá a zamkla, tak som si aj ja zložila tú svoju profesionálnu masku. Ja tomu súkromne hovorím, že si zoškrabem úsmev. Som totiž nenapraviteľný optimista, a viem, že moji zákazníci sa ku mne vracajú aj kvôli môjmu pochopeniu ich práve aktuálnych problémov a hlavne kvôli atmosfére. No čo! Mám ich rada!

     Máte aj vy svoje masky? .....